Dobrá vôla ŽSR? Science fiction.

Autor: Alex Laczko | 28.2.2013 o 9:15 | (upravené 28.2.2013 o 11:08) Karma článku: 6,68 | Prečítané:  1625x

Občianski aktivisti v Okoličnej na Ostrove, politická kampaň v Okoči a nevôľa úradníkov v Bratislave – toto všetko sa udialo na juhu Slovenska za posledných niekoľko mesiacov. V nasledovnom krátkom príspevku sa vám budem snažiť priblížiť okolnosti a motivácie politikov SMK, Mostu–Híd a občianskych aktivistov.

Dvojjazyčná stanica z roku 1925Dvojjazyčná stanica z roku 1925Attila Nagy, zbierka

 

Úvod do problematiky
Ide o spornú a nedoriešenú legislatívu, ktorá (ne)upravuje používanie jazyka národnostných menšín na železničných staniciach. Jednoduchšie povedané: ide o dvojjazyčné tabule na železničných staniciach.

Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku pred rokom inicioval rokovania s riaditeľom súkromných železníc Regiojet, ktoré pôsobia na trase Bratislava–Komárno. Prevádzkovateľa vtedy požiadali o uvedenie názvov staníc aj v maďarskom jazyku, svoju požiadavku zdokumentovali demografickými štatistikami. Po vzájomnej výmene názorov a po počiatočnom negatívnom prístupe sa prevádzkovateľ napokon rozhodol, že požiadavke vyhovie a na vybraných miestach uvedie mená zastávok dvojjazyčne. Omnoho ťažšie to bolo so štátnymi železnicami, ktoré prejavili absolútny nezáujem a nevôľu riešiť túto otázku.

V čom je problém?
O dvojjazyčné názvy železničných staníc prejavili predstavitelia maďarskej komunity na Slovensku záujem od 60-tych rokov minulého storočia už veľakrát, ale nikdy sa nestretli s porozumením väčšiny. V roku 2011 však Národná rada SR, na návrh vtedajšieho podpredsedu vlády Rudolfa Chmela (Most–Híd) prijala zmenu zákona o používaní jazyku národnostných menšín (č. 184/1999 Z.z.), ktorá obsahovala aj možnosť uvedenia viacjazyčných názvov železničných staníc. Zákon však nebol správne sformulovaný a poslanci zabudli novelizovať aj zákon o dráhach (č. 513/2009 Z.z.). Árpád Érsek (Most–Híd), ktorý vtedy zastával funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve dopravy, bol tretím sektorom viackrát upozornený na nesúlad zákonov, nikdy však neprejavil záujem o riešenie tohto nesúladu. Napriek tomu, že v tomto prípade politická vôľa na umožnenie dvojjazyčných názvov staníc bola, kvôli lajdáckej práci poslancov Mostu–Híd táto možnosť do zákona zakotvená nebola.

Nastala protirečivá právna situácia: zákon o jazyku národnostných menšín osadzovanie viacjazyčných tabúľ na verejných cestách (na začiatku a na konci obcí) povoľuje, to isté na železniciach však už nie. Železnice také isté tabule odstraňujú s odôvodnením, že zákon o dráhach ich umiestňovanie neumožňuje.

Aktivisti hnutia Fontos vagy! zdravili cestujúcich dvojjazyčne
Aktivisti hnutia Fontos vagy! zdravili cestujúcich dvojjazyčne. Foto: bumm.sk

Svojvoľné železnice
Situáciu na železnici pozná každý: rozpadávajúce sa vozne, zlé spoje a zastaralé trate, to ale akosi nesúri. ŽSR pritom na niektoré „problémy“ reaguje bleskurýchlo. Svoj majetok bez problémov necháva v rozbitom, chátrajúcom stave, no viacjazyčné nápisy dokáže odstrániť takmer okamžite… Minule som už písal o občianskych aktivistoch, ktorí osadili takéto tabule. Pozrime sa teraz na vec bližšie.

Okoličná na Ostrove, malá dedina neďaleko Komárna. Jej železničná zastávka sa nachádza kilometer od obce. Je už dvadsať rokov zdemolovaná, nikto sa o ňu nestará, železnice tam nekosia ani trávu. Pred dvomi rokmi sa na budove objavil vysprejovaný maďarský názov obce (Ekel). Na tento čin železnice reagovali vyslaním pracovníka, ktorý premaľoval nápis Ekel, no na vulgarizmy okolo neminul ani kvapku farby. Nevadí im teda, že zastávka je špinavá, stará, v jej okolí je samá burina, nevadí im ani to, že je popísaná vulgárnymi nápismi, len aby nemala dvojjazyčný názov.

Minulý rok sa aktivisti snažili upriamiť pozornosť na tento problém, a to zrenovovaním zastávky, kde zároveň osadili aj dvojjazyčné tabule. ŽSR im ich odstránili do dvoch pracovných dní. Odvtedy sa odohrali tri ďalšie pokusy o dvojjazyčné označenie zastávky, všetky tabule však boli železnicami odstránené.

Dvojjazyčnosť v Rumunsku
Železničná zastávka v Rumunsku

Kampaň bez riešení
Staronová Strana maďarskej komunity 11. februára na tlačovej besede tiež ohlásila umiestnenie maďarských tabúľ na niektorých železničných staniciach na juhu Slovenska. SMK sa k tejto téme dlhodobo nevyjadrovala, nesnažila sa získať politické body a nežiadala ani vysvetlenie od vládneho splnomocnenca Lászlóa Nagya (zakladajúceho člena Mostu–Híd, ktorý sa stal nominantom strany na tento post po neúspešnej kandidatúre v minuloročných parlamentných voľbách), prečo vláda v tejto veci nekonala.

Berényi a spol. postavili svoju tabuľu vo dvore JRD, na súkromnom pozemku, aby predišli automatizovanej reakcii ŽSR. Politicky motivovaná akcia SMK nenašla všade pozitívnu odozvu, neznámi sprejeri nechali na okočskej stanici odkaz, že dvojjazyčnosť nemá byť stranícka propaganda.

Funkcionári strany neustále opakujú, že s touto akciou chceli vyvíjať tlak na železnice, a vraj aj podporiť aktivistov, no nemali to asi domyslené. Tým, že tabuľu namontovali v blízkom dvore družstva, podporili vlastne návrh ŽSR, ktoré by chceli situáciu (ne)riešiť podobným spôsobom, tak, že síce označenie stanice v menšinovom jazyku by možné bolo, nie však na budove železničnej stanice. Štátny návrh menšinové označenia vytláča z verejných priestorov. Aktivisti preferujú rovnocenný prístup, aby bol uvedený maďarský názov pod slovenským, na tom istom mieste.

Alternatíva
Napriek možnostiam, ktoré sú železniciam k dispozícii, tento spor riešiť viditeľne nechcú. Súčasný stav im vyhovuje a o názory cestujúcich sa zaujímať nemusia, veď neprikazuje im to nikto.

Úrad vlády bude tlačiť na riešenie, v ktorom netreba meniť žiadny zákon. Vedenie SMERu sa dostáva do neľahkej situácie: keby za podobný návrh strana zahlasovala, dostala by sa do sporu so svojim nacionalistickým krídlom a s voličmi, ktorí ich podporujú, ak ho však odmietne, uškodí to jej imidžu na medzinárodnej úrovni.

Najelegantnejšie a najrýchlejšie riešenie má v rukách ŽSR, stačilo by vydať interné nariadenie, ktoré by sa odvolávalo na zákon o jazyku menšín z roku 2011. Ale, bohužiaľ, kým je to na ich dobrej vôli, situácia sa nepohne, aspoň nie dopredu.

 

PS: Prečítal som si reakcie na túto tému aj vo fórach a som zhrozený. Diskutujúci sa boja, miešajú sem iredentizmus, autonómiu a nelojálnosť menšiny. Aktivisti nikdy nehlásali ideu odtrhnutia južného Slovenska, ani jedna akcia nebola namierená proti slovenskému jazyku alebo slovenskej štátnosti, práve naopak. Viacerí sa pýtajú, načo im budú dvojjazyčné tabule? Nech sa naučia po slovensky! Nápis v dvoch jazykoch však nemá nič spoločné s vedomostnou úrovňou menšiny. Maďari prečítajú aj slovenský nápis, k dvojjazyčnému obyvateľstvu však patria aj dvojjazyčné názvy – miestni Slováci ani Maďari s označením v jazyku toho druhého určite nebudú mať problém.

PS2: Téme sa obširnejšie venuje aj táto kniha, ktorá podrobne opisuje tému dvojjazyčnosti a históriu jazykových práv na Slovensku od roku 1918.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?